Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje zápalom centrálnej nervovej sústavy, ľudovo povedané „zápalom mozgu“. Vírus sa do tela dostane najčastejšie prisatím infikovaného kliešťa alebo konzumáciou nepasterizovaných infikovaných mliečnych výrobkov najmä kozieho a ovčieho pôvodu.
K prenosu infekcie však môže dôjsť aj prehliadnuteľnými larvami. Keďže nymfy a larvy dosahujú veľkosť menej ako 0,5 mm, ľudia si zaklieštenie (t.j. prisatie kliešťa) nemusia všimnúť. Vírus kliešťovej encefalitídy sa vyskytuje v slinách kliešťa, k prenosu infekcie preto stačí krátky čas prisatia. Sérologické štúdie naznačujú, že dve tretiny prípadov kliešťovej encefalitídy prebiehajú bezpríznakovo, príp. len s miernymi, chrípke podobnými príznakmi.
Vírus sa na človeka prenáša aj konzumáciou nepasterizovaných infikovaných mliečnych výrobkov najmä kozieho a ovčieho pôvodu.
Vírus kliešťovej encefalitídy sa po prisatí infikovaného kliešťa dostáva najskôr do buniek v bezprostrednom okolí ranky, po krátkom čase však preniká ďalej do organizmu. Najzávažnejšie následky vírus zanechá, pokiaľ napadne centrálnu nervovú sústavu.
Prvé príznaky ochorenia sa objavujú približne po 7 - 14 dňoch od vstupu vírusu kliešťovej encefalitídy do organizmu. Typický priebeh ochorenia býva dvojfázový.
V prvej fáze sú prítomné nešpecifické, chrípke podobné príznaky, ktoré trvajú pár dní. Táto fáza sa nazýva aj viremická, preto je počas nej možné zistiť vírus kliešťovej encefalitídy priamo v krvi. Po niekoľkých dňoch ťažkosti pominú a nasleduje obdobie niekoľkých dní bez príznakov. V tomto období sa však vírus množí ďalej. Sérologické štúdie naznačujú, že dve tretiny prípadov kliešťovej encefalitídy prebiehajú bezpríznakovo, príp. len s miernymi, chrípke podobnými príznakmi.
Druhá fáza kliešťovej encefalitídy sa vyskytuje len u 20 až 30 % infikovaných pacientov a je charakterizovaná štyrmi klinickými príznakmi rôznej závažnosti (zápalom mozgových obalov, mozgu alebo zápalom mozgu, mozgových obalov a miechy), ako aj objavením sa špecifických protilátok v sére a mozgovomiechovom moku. To je zvyčajne obdobie, keď pacienti s vysokou horúčkou a silnými bolesťami hlavy vyhľadajú lekársku pomoc.
Najohrozenejšou skupinou pri nákaze kliešťovou encefalitídou sú ľudia s oslabenou imunitou, ľudia s inými pridruženými ochoreniami a osoby staršieho veku.
Zdroje:
1. Kaiser R. Tick-borne encephalitis. Infect Dis Clin North Am. 2008;22(3):561-75.
2. Haglund M, et al. Tick-borne encephalitis--pathogenesis, clinical course and long-term follow-up. Vaccine. 2003;21 Suppl 1:S11-8.
3. Lindquist L. 531-59 Handbook of Clinical Neurology, Vol. 123 (3rd series) 2014.
Priebeh ochorenia býva rôzny. Závažnejší priebeh zvyčajne znamená aj dlhší čas liečby a náročnejšiu následnú rekonvalescenciu. V niektorých prípadoch môžu pacienti trpieť bolesťami hlavy, poruchami sluchu či čiastočnou obrnou aj po vyliečení. U 26 - 46 % pacientov sa pozorujú dlhodobé následky najmä neurologického a psychického charakteru. Kliešťová encefalitída môže byť aj fatálna. Miera úmrtnosti u dospelých pacientov je nižšia ako 2 %.
Zdroje:
1. Lindquist L, et al. Tick-borne encephalitis. The Lancet. 2008;371(9627):1861-71. Available from: https://www-sciencedirect-com.eu1.proxy. openathens.net/science/article/pii/S0140673608608004?via%3Dihub. Accessed: March 2021.
2. 20. Kaiser R. Tick-borne encephalitis. Infect Dis Clin North Am. 2008;22(3):561-75.
Symptómy kliešťovej encefalitídy u detí bývajú nejasné a nešpecifické. Na ochorenie kliešťovou encefalitídou sa u detí preto málo myslí, hoci deti bývajú vyšetrené lekárom častejšie než dospelí väčšinou už v prvej fáze ochorenia pre teploty, únavu, spavosť, bolesti hlavy, bolesti dolných končatín, svalovú slabosť a neschopnosť chôdze. Tieto príznaky bývajú hodnotené ako akútny zápal hrdla, angína alebo zápal prinosových dutín.
Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie centrálneho nervového systému, pri ktorom lekári dokážu mierniť priebeh a príznaky, avšak špecifická liečba kliešťovej encefalitídy neexistuje. Je preto dôležité zamerať sa na prevenciu ochorenia.
Liečba je len symptomatická s prísnym pokojom na lôžku minimálne 10 dní, zvyčajne na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na infekčnom oddelení, kým horúčka a neurologické symptómy nepominú. Dôležité je udržať správnu vodnú a elektrolytovú rovnováhu, dostatočný príjem kalórií a vitamínov, podávanie antipyretík a analgetík podľa potreby.
Zatiaľ čo v minulosti boli najviac rizikové oblasti Považia a Trnavský kraj, za ostatné roky zaznamenávame najvyššiu chorobnosť kliešťovou encefalitídou v Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Na Slovensku zaznamenávame dlhodobo rastúci trend počtu prípadov, ako aj alimentárnych epidémií ochorenia.
V roku 2020 bol hlásený najvyšší počet prípadov KE na Slovensku za ostatných 20 rokov (185 prípadov).
Ilustračný obrázok
Podobný jav pozorovali v niektorých krajinách Európy ako Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko a Česká republika (ISW-TBE meeting, 2021). Jedným z pravdepodobných dôvodov daného javu bola pandemická situácia ochorenia COVID-19. V čase lockdownu ľudia trávili viac času v prírode, úlohu zohralo aj teplé jarné počasie v roku 2020.
Zvýšený dôraz na prevenciu je dnes viac ako aktuálny.
Ďalšia možnosť prenosu vírusu kliešťovej encefalitídy na človeka je prostredníctvom konzumácie nepasterizovaného mlieka z viremických hospodárskych zvierat (ovce, kozy, kravy), ako aj výrobkov z neho. Vírus zostáva stabilný relatívne dlhý čas v rôznych mliečnych výrobkoch, ako sú jogurty, syry a maslo.
Infekcia alimentárnou cestou z mlieka a mliečnych výrobkov je častejšie udávaná pri infikovaných kozách ako pri ovciach a kravách.
V rámci Európy Slovensko každoročne hlási najvyšší počet prípadov alimentárnych epidémií kliešťovej encefalitídy.
Zdroj údajov: EPIS, ÚVZ SR
Zdroj údajov: EPIS, ÚVZ SR 10–14
