Kliešťová encefalitída, ľudovo nazývaná „zápal mozgu“ je vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu. Vírus sa do tela dostane najčastejšie prisatím infikovaného kliešťa alebo konzumáciou nepasterizovaných infikovaných mliečnych výrobkov najmä kozieho a ovčieho pôvodu.
K prenosu infekcie však môže dôjsť aj ľahko prehliadnuteľnými larvami. Keďže nymfy a larvy dosahujú veľkosť približne 1 mm, ľudia si zaklieštenie (t.j. prisatie kliešťa) nemusia všimnúť. Vírus kliešťovej encefalitídy sa vyskytuje v slinách kliešťa, k prenosu infekcie preto stačí krátky čas prisatia.
Vírus sa na človeka prenáša aj konzumáciou nepasterizovaných infikovaných mliečnych výrobkov najmä kozieho a ovčieho pôvodu.
Vírus kliešťovej encefalitídy sa po prisatí infikovaného kliešťa dostáva najskôr do buniek v bezprostrednom okolí ranky, po krátkom čase však preniká ďalej do organizmu. Najzávažnejšie následky vírus zanechá, pokiaľ napadne centrálnu nervovú sústavu.
Prvé príznaky ochorenia sa objavujú približne po 7 - 14 dňoch od vstupu vírusu kliešťovej encefalitídy do organizmu. Typický priebeh ochorenia býva dvojfázový. Z osôb infikovaných vírusom kliešťovej encefalitídy približne jedna tretina zostáva bez klinických príznakov a symptómov; jedna tretina má len prvú fázu a jedna tretina pacientov vstupuje aj do druhej fázy ochorenia.
V prvej fáze sú prítomné nešpecifické, chrípke podobné príznaky, ktoré trvajú pár dní. Táto fáza sa nazýva aj viremická, preto je počas nej možné zistiť vírus kliešťovej encefalitídy priamo v krvi. Po niekoľkých dňoch ťažkosti pominú a nasleduje obdobie niekoľkých dní bez príznakov. V tomto období sa však vírus množí ďalej.
Druhá fáza kliešťovej encefalitídy sa vyskytuje len u 20 až 30 % infikovaných pacientov a je charakterizovaná štyrmi klinickými príznakmi rôznej závažnosti (zápalom mozgových obalov, mozgu alebo zápalom mozgu, mozgových obalov a miechy), ako aj objavením sa špecifických protilátok v sére a mozgovomiechovom moku. To je zvyčajne obdobie, keď pacienti s vysokou horúčkou a silnými bolesťami hlavy vyhľadajú lekársku pomoc.
Najohrozenejšou skupinou pri nákaze kliešťovou encefalitídou sú najmä ľudia s oslabenou imunitou, ľudia s inými pridruženými ochoreniami a osoby staršieho veku.
Priebeh ochorenia býva rôzny. Závažnejší priebeh zvyčajne znamená aj dlhší čas liečby a náročnejšiu následnú rekonvalescenciu. V niektorých prípadoch môžu pacienti trpieť bolesťami hlavy, poruchami sluchu či čiastočnou obrnou aj po vyliečení. Až do 46 % pacientov pozoruje dlhodobé následky najmä neurologického a psychického charakteru. Kliešťová encefalitída môže byť aj fatálna. Miera úmrtnosti u dospelých pacientov je nižšia ako 2 %.
Zdroje:
1. Lindquist L, et al. Tick-borne encephalitis. The Lancet. 2008;371(9627):1861-71, dostupné na:https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0140673608608004, naposledy navštívené:
18.júna 2025
2. Kaiser R. Tick-borne encephalitis. Infect Dis Clin North Am. 2008;22(3):561-75.
3. Dobler G, Erber W, Bröker M, Schmitt HJ, eds. The TBE Book. 7th edition,
dostupné na: https://tbenews.com/tbe/, naposledy navštívené: 18.júna 2025
u detí, najmä v predškolskom veku. Úmrtnosť u pediatrickej populácie je celkovo veľmi nízka. Závažné prípady sa však vyskytujú aj v detskej populácii. Dlhodobé symptómy a neurovývojové / kognitívne deficity sa pozorujú u 10–40 % infikovaných detí. U približne 70 % detí pri sledovaní v priemere 4,2 roka po akútnom ochorení pretrvávali viac ako 3 ťažkosti(napr. bolesť hlavy, únava, problémy s pamäťou, podráždenosť, problémy s koncentráciou atď.).
Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie centrálneho nervového systému, pri ktorom lekári dokážu mierniť priebeh a príznaky, avšak špecifická liečba kliešťovej encefalitídy neexistuje. Je preto dôležité zamerať sa na prevenciu ochorenia.
Liečba je len symptomatická, vyžaduje obyčajne pokoj na lôžku. V prípade závažného priebehu je potrebná hospitalizácia, zvyčajne na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na infekčnom oddelení, kým horúčka a neurologické symptómy nepominú. Dôležité je udržať správnu vodnú a elektrolytovú rovnováhu, dostatočný príjem kalórií a vitamínov, podávanie antipyretík a analgetík podľa potreby.
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde je možné už od veku 1 roka a odporúčané najmä tím, ktorí žijú v endemických oblastiach, alebo cestujú do rizikových oblastí.
Údaje o účinnosti v praxi pochádzajúce z 12 skúšaní uskutočnených v Rakúsku, Českej republike, Lotyšsku, Nemecku a Švajčiarsku od roku 2003 do roku 2023 konzistentne preukazovali, že očkovacie látky proti kliešťovej encefalitíde sú účinné (odhadovaná účinnosť > 92 %) proti infekcii vírusom kliešťovej encefalitídy. Očkovacie látky chránili tiež pred miernymi a stredne závažnými následkami ochorení (KE) vrátane hospitalizácie a pred väčšinou závažných následkov ochorenia, ako je dlhšia hospitalizácia
Zdroj:
Súhrn charakteristických vlastností liekov, FSME- IMMUN 0,5 ml a FSME-IMMUN Junior 0,25 ml, dátum poslednej revízie textu: február 2025
Za rok 2024 bol opäť vysoký výskyt prípadov kliešťovej encefalitídy, 172 prípadov, prenesených prisatím kliešťa. Na rozdiel od roku 2023, kedy boli na Slovensku 3 epidémie kliešťovej encefalitídy z nepasterizovaných mliečnych výrobkov, v roku 2024 alimentárny prenos nebol zachytený.
Zvýšený dôraz na prevenciu je dnes viac ako aktuálny.
Ďalšia možnosť prenosu vírusu kliešťovej encefalitídy na človeka je prostredníctvom konzumácie nepasterizovaného mlieka z viremických hospodárskych zvierat (ovce, kozy, kravy), ako aj výrobkov z neho. Vírus zostáva stabilný relatívne dlhý čas v rôznych mliečnych výrobkoch, ako sú jogurty, syry a maslo.
Infekcia alimentárnou cestou z mlieka a mliečnych výrobkov je častejšie udávaná pri infikovaných kozách ako pri ovciach a kravách.
V rámci Európy je Slovensko krajinou s najvyšším počtom prípadov alimentárnych epidémií kliešťovej encefalitídy.
Práve vďaka prenosu vírusu kliešťovej encefalitídy aj prostredníctvom nepasterizovaného ovčieho či kozieho mlieka, sa na Slovensku vyskytujú prípady ochorenia po celý rok, teda aj v zime. Pamätná je veľká epidémia z roku 1951 v okrese Rožňava. Z celkových 660 prípadov kliešťovej encefalitídy bolo 271 osôb hospitalizovaných. Počas epidémie bol prvýkrát preukázaný prenos vírusu na človeka pitím neprevareného mlieka infikovaných zvierat. Väčšina chorých pila nedostatočne tepelne upravené kravské mlieko z miestnej mliekárne, kde sa dodávalo aj kozie mlieko (Zdroj:
TS ÚVZ SR).
Zdroj údajov: EPIS, ÚVZ SR (dostupné na vyžiadanie)
Zdroj údajov: EPIS, ÚVZ SR (dostupné na vyžiadanie)