KEDY SÚ KLIEŠTE AKTÍVNE

Kliešte začínajú byť aktívne pri 5 °C, takže za ideálne vlhkého počasia ich môžeme nájsť už v marci
a stretnúť ich môžeme aj počas jesene či miernej zimy.

VPLYV KLIMATICKÝCH ZMIEN NA VÝSKYT KLIEŠŤOV

Klimatické zmeny spôsobili zmeny sezónneho výskytu kliešťov na Slovensku za posledných 20 - 30 rokov. Kliešte v súčasnosti postupne prenikajú na sever krajiny, ako aj do vyššie položených oblastí. Kým v 50-tych až 80-tych rokoch bola horná hranica výskytu kliešťa obyčajného okolo 800 m.n.m., dnes ho bežne nachádzame v zmiešaných podhorských i horských lesoch do výšky 1 000 m, ojedinele na južných svahoch do 1 200 m.n.m až 1 400 m.n.m. Na Slovensku boli kliešte nájdené vo výške 1 440 m.n.m. v Nízkych Tatrách v oblasti sedla Čertovica. Kliešte sa na Slovensku v súčasnosti už bežne vyskytujú aj na území väčších miest, najmä v mestách v blízkosti lesov a riek.

thicki icon

KDE SA VYSKYTUJÚ KLIEŠTE

Životný cyklus kliešťa pozostáva z troch štádií: larva, nymfa, dospelý jedinec. Každé štádium sa musí prisať na svojom hostiteľovi, obyčajne na pár dní, aby mohlo prejsť do ďalšieho štádia. Kliešť číha na svojho hostiteľa v tráve alebo na nízkych porastoch v závislosti od vývojového štádia. Larvy a nymfy kliešťa obyčajného sa na hostiteľa dostanú, až keď sa o ne doslova obtrie. Sotva viditeľné šesťnohé larvy vyliahnuté z vajíčka ostávajú na zemi, kde sa môžu prisať na hostiteľa (drobné hlodavce, ako sú myši, po zemi behajúce vtáky, prípadne plazy). Nacicaná larva odpadáva do pôdy, kde sa v teple a vlhku o pár týždňov metamorfuje na osemnohú nymfu (veľkosť niečo vyše milimetra). Nymfa na svojich hostiteľov (väčšie cicavce - veverice, ježe, zajace, túlavé psy, mačky) číha väčšinou na steblách tráv do výšky asi desať centimetrov. Dospelé jedince napádajú hostiteľov (väčšinou veľké cicavce - vysoká zver, diviaky, líšky, ale aj ovce, kozy, psy) z porastov vysokých aj pol metra.

​​​​​​​Kliešť na hostiteľovi vyhľadáva teplé a vlhké miesta, na ktorých je väčšinou mäkká, tenká koža, kde cíti teplo kapilár. Takými miestami sú oblasť krku, hlavy, zákolenné jamky, podpazušie, stehná, brušná oblasť
a slabiny. Kliešte sa častejšie prichytia na mužoch než na ženách, pričom u mužov sa až desaťkrát častejšie prisajú na pohlavných orgánoch ako u žien. U detí sa 75 % kliešťov nachádza na hlave, keďže deti sa pre svoj vzrast pohybujú bližšie k vegetácii ako dospelí. Nie každý človek je vhodným hostiteľom pre kliešte, približne 20 % ľudí v živote na sebe prisatého kliešťa nenašlo. Prečo sa kliešte na niektorých ľudí vôbec neprisajú, nie je dodnes presne objasnené.

AKO ODSTRÁNIŤ KLIEŠŤA

Platí zásada, že kliešte by sa mali odstrániť správne a čo najrýchlejšie. Na vybranie dospelej samičky je najlepšie použiť pinzetu, ktorou sa uchytí čo najbližšie pri koži. Následne treba kliešťa jeden až dvakrát vykývať, aby sa samička odlepila. Potom už len ľahko potiahnuť proti koži a kliešť je bezpečne von. Vyťahujte ho pomaly, kývavým pohybom bez točenia. Drobnú nymfu možno vybrať aj navlhčeným gázovým tampónom, priloženým na kliešťa, pričom malými krúživými pohybmi s ľahkým tlakom na kožu sa uvoľní. Ak by sa takto vyberala samička, s istotou sa vylomí a fixačný orgán alebo jeho časť ostane v koži. Ak pri vyberaní ostane v koži hlavička, treba ju vybrať ako triesku ihlou. Na prisatého kliešťa nekvapkajte olej, vtedy sa začne dusiť a vyvráti natrávenú krv späť do rany. Po odstránení kliešťa miesto po kliešťovi vydezinfikujte, najlepšie jódovou tinktúrou, ktorá preniká aj do tkaniva cez ranu a likviduje prípadnú lokálnu kožnú infekciu. Ak sa nepodarí odstrániť kliešťa celého, je vhodné vyhľadať zdravotnícku pomoc.

Ilustračný obrázok, zdroj: www.istockphoto.com

thicki icon

PRENÁŠANÉ OCHORENIA

Infikované kliešte môžu prenášať viacero rizikových ochorení. Najčastejšie sa vyskytujúce sú:

KLIEŠŤOVÁ ENCEFALITÍDA

Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie najčastejšie spôsobené prisatím infikovaného kliešťa
a konzumáciou nepasterizovaných infikovaných mliečnych výrobkov, najmä kozieho a ovčieho pôvodu. Prejavuje sa zápalom centrálnej nervovej sústavy, ľudovo povedané, „zápalom mozgu“. V roku 2020 bol na Slovensku zaznamenaný najvyšší počet prípadov za ostatných 20 rokov. Špecifická liečba kliešťovej encefalitídy neexistuje, najúčinnejším preventívnym opatrením je očkovanie.


LYMSKÁ BORELIÓZA

Lymská borelióza je bakteriálne ochorenie prenášané kliešťom. Typickým príznakom v prvej fáze ochorenia je červený fľak v mieste prisatia kliešťa. Fľak sa môže postupne zväčšovať, je jasne ohraničený a môže mať biely stred. Okrem toho sa môže pridať malátnosť, bolesti hlavy, horúčka aj opuchy lymfatických uzlín. Druhé štádium má chronický priebeh, nastupuje až po niekoľkých týždňoch až mesiacoch a prejavuje sa často postihnutím kĺbov, kože, srdca či nervovej sústavy.

Ilustračný obrázok, zdroj: www.istockphoto.com

Proti lymskej borelióze neexistuje očkovanie, ochorenie sa však dá liečiť antibiotikami.

Medzi základnú prevenciu patrí predchádzanie stretu s kliešťami – vyhýbanie sa miestam s predpokladaným vyšším výskytom, ako sú okraje lesa, vysoké porasty tráv, krovie, používanie repelentov a vhodné oblečenie. Po príchode z prírody si vždy dôkladne prekontrolujte celé telo.

Rozdiel medzi lymskou boreliózou a kliešťovou encefalitídou

Zdroje:
1. Dobler G, Erber W, Bröker M, Schmitt HJ, eds. The TBE Book. 3rd ed. Singapore: Global Health Press; 2020. doi:10.33442/26613980_1-3. Available from: https://tbenews.com/tbe/. Accessed: March 2021.
2. Pottinger P. Lyme disease p344-45 The Travel and Tropical Medicine Manual (Fifth Edition). Elsevier; 2017.
3. Centers for Disease Control and Prevention. Lyme Disease. Available from: https://www.cdc.gov/lyme/transmission/index.html. Accessed: March 2021.

Medzi ďalšie infekcie prenášané kliešťom patrí tularémia, riketsióza, anaplazmóza, babezióza, ehrlichióza
a ďalšie.

KLIEŠTE U ZVIERAT

S kliešťom sa z lesa či parku nemusíte vrátiť len vy alebo vaše deti, ale aj domáci miláčikovia. Kliešte, a teda aj ochorenia, ktoré prenášajú, sa týkajú aj zvierat. Niektoré zvieratá sú výhradne prenášačmi infekčných ochorení, iné môžu aj ochorieť.

PES AKO PACIENT

Kliešťová encefalitída je u psov pomerne bežným ochorením, neprejavuje sa však často. Aj v prípade, že symptómy prepuknú, vo veľkej časti prípadov do 2 týždňov odznejú. V závažnejších prípadoch môže dôjsť
k ochrnutiu, atrofii svalov, epileptickým záchvatom či strate zraku. Ochorenie môže mať aj fatálne následky.

Pri podozrení na kliešťovú encefalitídu sa vychádza z informácií o prisatí kliešťa, viditeľných problémov alebo z niektorých laboratórnych výsledkov.

thicki icon

MÝTY O KLIEŠŤOCH

O kliešťoch koluje mnoho poloprávd a mylných informácií. Vybrali sme pre vás tie najčastejšie.

  1. MÝTUS – Kliešte skáču zo stromov

    Fakty: Kliešte sa vyskytujú prevažne v tráve alebo na nízkych porastoch v závislosti od vývojového štádia. Na hostiteľa čakajú, nechodia za ním. Ich pohyb je veľmi obmedzený, držia sa nízko v krovinách alebo v tráve. Pri vyhľadaní hostiteľa im pomáha tieň, ktorý hostiteľ vrhá, telesné teplo, pach a vibrácie, ktoré spôsobuje svojím pohybom. Kliešte častejšie napadnú mužov ako ženy. U detí sa 75 % kliešťov nachádza na hlave, keďže deti sa pre svoj vzrast pohybujú bližšie k vegetácii ako dospelí.
  2. MÝTUS – Kliešte žijú iba v lese

    Fakty: Infikované kliešte sa na Slovensku nachádzajú v nížinách, horských oblastiach aj v mestách. Stretnúť sa s nimi môžete aj na záhrade, na lúke či v mestskom parku. Kliešte sa na Slovensku v súčasnosti už bežne vyskytujú aj na území väčších miest, najmä v mestách v blízkosti lesov a riek. Zatiaľ čo v minulosti boli najviac rizikové oblasti Považia a Trnavský kraj, za ostatné roky zaznamenávame najvyššiu chorobnosť
    ​​​​​​​v Žilinskom a Banskobystrickom kraji.

3.  MÝTUS – Najviac kliešťov sa objavuje uprostred leta

Fakty: Kliešte začínajú byť aktívne pri 5 °C, takže za ideálne vlhkého počasia ich môžeme nájsť už v marci či v novembri. Klimatické zmeny spôsobili zmeny sezónneho výskytu kliešťov na Slovensku za posledných 20-30 rokov. Pri vysokých teplotách chýba vo vzduchu vlhkosť, preto sa kliešte počas horúcich letných dní ukrývajú a prežívajú prisaté na hlodavcoch.

4.  MÝTUS – Kliešte napádajú najmä osoby so „sladkou“ krvou, pomáha cesnak alebo pivo

Fakty: Dospelé jedince kliešťa čakajú na vhodného hostiteľa so zdvihnutými prednými pármi končatín, kde majú tzv. Hallerov orgán. Je to sústava receptorov citlivých na pach, vlhkosť, teplotu a oxid uhličitý. Tento orgán je veľmi dôležitým čuchovým orgánom pri vyhľadávaní hostiteľa.
Ovplyvňovanie správania kliešťov pomocou konzumácie cesnaku či piva nebolo vedecky dokázané, preukázateľný odpudivý účinok (dočasný) majú iba repelenty.
Nie každý človek je vhodným hostiteľom pre kliešte, približne 20 % ľudí v živote na sebe prisatého kliešťa nenašlo. Prečo sa kliešte na niektorých ľudí vôbec neprisajú, nie je dodnes presne objasnené.

5.  MÝTUS – Ochráni vás svetlé oblečenie

Fakty: Farba oblečenia nehrá rolu. Svetlá látka má len tú výhodu, že na nej kliešťa ľahšie zbadáte. Je vhodné voliť oblečenie, ktoré zakrýva ruky a nohy. Do prírody je vhodné voliť dlhé svetlé nohavice zakončené dole gumičkou a tričko s dlhými rukávmi.

6.  MÝTUS – Prisatého kliešťa treba najskôr udusiť

Fakty: Platí zásada, že kliešte by sa mali odstrániť správne a čo najrýchlejšie. Na vybratie dospelej samičky je najlepšie použiť pinzetu, ktorou sa uchytí čo najbližšie pri koži. Následne treba kliešťa jeden - dvakrát vykývať, aby sa samička odlepila, a potom už len ľahko potiahnuť proti koži a kliešť je bezpečne von. Drobnú nymfu možno vybrať aj navlhčeným gázovým tampónom priloženým na kliešťa, pričom malými krúživými pohybmi s ľahkým tlakom na kožu sa uvoľní. Ak by sa takto vyberala samička, môže sa zlomiť a hlavička s fixačným orgánom môže zostať v koži. Nevyhnisá, ale sa opuzdrí a zostane v koži ako malá hrčka pomerne dlho. Ak hlavička pri vyberaní ostane v koži, treba ju vybrať ako triesku ihlou. Miesto vpichu treba vždy pred vyberaním a po vybraní kliešťa dezinfikovať. Najlepšie jódovou tinktúrou, ktorá preniká aj do tkaniva cez ranu a likviduje aj prípadnú lokálnu kožnú infekciu. Viac o tom, ako odstrániť kliešťa TU.

7.  MÝTUS – Záhrada nie je les, pri dome mi nebezpečenstvo nehrozí

Fakty: Hygienické stanice opakovane upozorňujú, že kliešte sa môžu bežne nachádzať aj v mestskej zástavbe. Môžu sa teda nachádzať aj na záhrade, najmä vo vyššej tráve či nahromadenom lístí. Správnou starostlivosťou o záhradu je možné riziko výskytu kliešťov minimalizovať – ide predovšetkým o pravidelné kosenie trávy či oddelenie tienistých a zarastených častí záhrady od trávnika pomocou kamienkov.